Koľko stojí zimná údržba slovenských miest? Rozhodujú kilometre ciest, nie iba sneh

Keď napadne prvý sneh, obyvatelia často kritizujú, že cesty alebo chodníky nie sú odhrnuté dostatočne rýchlo. Zimná údržba však patrí medzi najnáročnejšie služby, ktoré mestá počas roka zabezpečujú.

Do jej nákladov nevstupuje iba samotné pluhovanie. Mestá platia za posypovú soľ a kamenivo, pohotovosť vodičov a techniky, nočné zmeny, ručné čistenie chodníkov, odvoz snehu, údržbu schodov, zastávok, mostov a parkovísk.

Pri porovnaní preto nestačí sledovať iba celkovú sumu. Dôležitý je aj počet obyvateľov, dĺžka ciest, počet chodníkov, počet mechanizmov, počet pracovníkov a počet zásahov počas zimy.

Koľko míňajú najväčšie mestá?

Údaje medzi mestami nie sú úplne rovnaké. Košice uvádzajú samostatnú sumu na zimnú údržbu, zatiaľ čo Bratislava alebo Žilina vykazujú širšie balíky, v ktorých je spolu letná aj zimná údržba.

Košice: 4,5 milióna eur a 700 kilometrov komunikácií

Košice patria medzi mestá s najvyššou samostatne uvedenou sumou na zimnú údržbu. V rozpočte na zimnú sezónu 2025/2026 bola uvedená suma približne 4,5 milióna eur.

Spoločnosť KOSIT zabezpečuje zimnú údržbu na viac než 700 kilometroch komunikácií. Ide o hlavné cesty, trasy MHD, mosty, sídliskové komunikácie, chodníky, parkoviská a ďalšie verejné priestory.

V sezóne 2025/2026 bolo pripravených:

• 6 veľkých sypačov,
• 4 malé sypače,
• 1 pomocný nakladač na začiatku sezóny,
• neskôr celkovo približne 46 mechanizmov podľa rozsahu pohotovosti.

Pri približne 260-tisíc obyvateľoch vychádza suma 4,5 milióna eur približne na:

• 17,30 eura na obyvateľa,
• 6 429 eur na kilometer komunikácií.

Počet pracovníkov určených výhradne na aktuálnu zimnú údržbu Košíc mesto v dostupnom dokumente neuvádza. Starší údaj zo sezóny 2018/2019 hovoril približne o 250 zamestnancoch a 44 mechanizmoch, nejde však o aktuálny počet a nemožno ho bez upozornenia použiť pre sezónu 2025/2026.

Košice preto majú jednu z najvyšších celkových položiek najmä preto, že ide o veľké mesto s rozsiahlymi sídliskami, hustou MHD a viac než 700 kilometrami udržiavaných komunikácií.

Bratislava: najväčšia udržiavaná plocha

Bratislava nezverejňuje jednu jednoduchú sumu, ktorá by zahŕňala iba zimné pluhovanie a posyp. V rozpočtových materiáloch sa zimná údržba objavuje spolu s letným čistením komunikácií, údržbou mostov, podchodov a ďalšej cestnej infraštruktúry.

Mesto však zverejňuje rozsah služieb. Zimná údržba zahŕňa:

• 4 423 105 m² ciest,
• 1 446 040 m² chodníkov,
• 26 malých sypačov do štyroch ton,
• 42 veľkých sypačov nad štyri tony,
• 145 ručných pracovníkov,
• 20 ručných strojov typu Tielburger.

Celková udržiavaná plocha ciest a chodníkov tak predstavuje približne 5,87 milióna m².

V rozpočtových podkladoch bola uvedená širšia suma približne 3,96 milióna eur. Táto suma sa nedá označiť za čisté náklady na zimnú údržbu, pretože zahŕňa aj ďalšie činnosti.

Pri približne 475-tisíc obyvateľoch vychádza:

• približne 8,30 eura na obyvateľa,
• približne 0,67 eura na 1 000 m² udržiavanej plochy,
• pri uvádzaných približne 685 kilometroch ciest približne 5 774 eur na kilometer.

Bratislava má zároveň zložitú organizačnú štruktúru. Časť údržby zabezpečuje hlavné mesto, časť mestské časti a časť externí dodávatelia. Preto nie je možné jednoducho porovnať počet pracovníkov Bratislavy s počtom pracovníkov v menšom meste.

Žilina: vysoký náklad na cestnú sieť

Žilina vykazuje zimnú údržbu spolu s letnou údržbou. V rozpočtových materiáloch sa pri komplexnej údržbe objavuje suma približne 2,9 až 2,97 milióna eur.

Mesto v operačných plánoch pracuje približne s:

• 260 kilometrami ciest,
• 160 kilometrami chodníkov,
• približne 257,4 kilometra komunikácií zaradených do režimu zimnej údržby podľa konkrétneho plánu.

Pri približne 131-tisíc obyvateľoch predstavuje suma 2,97 milióna eur približne:

• 22,60 eura na obyvateľa,
• 11 423 eur na kilometer ciest,
• 7 071 eur na kilometer ciest a chodníkov spolu.

Toto je najvyšší prepočet na obyvateľa aj na kilometer v uvedenej tabuľke. Neznamená to však, že Žilina má automaticky najdrahšiu zimnú údržbu. V sume je zahrnutá širšia komplexná údržba a nie iba zimné pluhovanie.

Náročnosť zvyšuje aj členitý terén, kopcovité úseky, trolejbusová doprava, schody, zastávky a komunikácie v okrajových častiach mesta.

Prešov: približne 55 pracovníkov

Prešov zabezpečuje zimnú údržbu prostredníctvom Technických služieb mesta Prešov. V sezóne 2024/2025 mesto uvádzalo približne 55 pracovníkov určených na zimnú údržbu ciest a chodníkov.

V dostupných rozpočtových údajoch bola uvedená suma približne 1,081 milióna eur na zimnú údržbu ciest a chodníkov.

Pri približne 103-tisíc obyvateľoch to predstavuje:

• 10,50 eura na obyvateľa.

Ďalšie dokumenty mesta uvádzajú pri položke zimnej údržby sumy približne 659-tisíc až 660-tisíc eur. Rozdiel pravdepodobne súvisí s tým, či ide o návrh rozpočtu, skutočné čerpanie, konkrétny rok alebo inú časť nákladov.

Prešov preto patrí medzi mestá, pri ktorých treba pri publikovaní čísla vždy uviesť rok a typ údaja.

Zvolen: 742-tisíc eur na 102 kilometrov ciest

Zvolen je jedným z menších miest, ktoré zverejnilo konkrétne údaje za skončenú zimnú sezónu.

V sezóne 2024/2025 stála zimná údržba približne 742 000 eur. Mesto sa staralo približne o:

• 102 kilometrov miestnych ciest,
• približne 124 kilometrov chodníkov podľa zverejnených údajov.

Iný mestský dokument uvádza pri konkrétnom pláne približne 102 kilometrov ciest a 92 kilometrov chodníkov. Rozdiel môže súvisieť s rozdielnym obdobím alebo metodikou započítania.

Pri približne 48-tisíc obyvateľoch vychádza:

• približne 15,40 eura na obyvateľa,
• približne 7 275 eur na kilometer ciest,
• približne 3 283 eur na kilometer ciest a chodníkov spolu.

Zvolen ukazuje, že aj menšie mesto môže mať podobný náklad na obyvateľa ako veľké krajské mesto. Dôvodom je dlhá sieť ciest a chodníkov v pomere k počtu obyvateľov.

Ružomberok: 400-tisíc eur a 21 kusov techniky

Ružomberok vyčlenil na zimnú údržbu v sezóne 2024/2025 približne 400 000 eur. Mesto zabezpečovalo údržbu:

• na viac než 90 kilometroch ciest,
• na viac než 63 kilometroch chodníkov,
• v mestských častiach Biely Potok, Černová, Hrboltová a Rybárpole,
• vo Vlkolínci a v ďalších areáloch.

V pohotovosti bolo 21 kusov techniky. Mesto pripravilo približne:

• 380 ton chemického posypového materiálu,
• 230 ton inertného materiálu,
• údržbu parkovísk,
• údržbu schodov a ďalších verejných priestorov.

Pri približne 31,5-tisíca obyvateľov vychádza:

• približne 12,70 eura na obyvateľa,
• približne 4 444 eur na kilometer ciest,
• približne 2 614 eur na kilometer ciest a chodníkov spolu.

Ružomberok je príkladom mesta, kde sa do nákladov premieta horské a členité prostredie, mestské časti mimo centra a potreba udržiavať komunikácie s rozdielnou prioritou.

Levice: 98 kilometrov spravovaných ciest

Levice v programových rozpočtoch uvádzajú cieľovú hodnotu približne 98 kilometrov spravovaných ciest.

V starších rozpočtových podkladoch sa pri podprograme zimnej údržby objavuje suma 198 000 eur.

Pri približne 47-tisíc obyvateľoch by išlo približne o:

• 4,20 eura na obyvateľa,
• 2 020 eur na kilometer spravovaných ciest.

Toto číslo však treba označiť ako rozpočtovú položku, nie automaticky ako celkové skutočné náklady celej zimnej sezóny. Mestá môžu osobitne vykazovať mzdy, materiál, techniku a externé služby.

Trenčín: plánovaných 170 kilometrov

Trenčín v programovom rozpočte uvádza dĺžku prehŕňaných miestnych komunikácií. Na roky 2025 až 2027 bola plánovaná hodnota približne 170 kilometrov. V minulosti bola skutočná hodnota napríklad 184 kilometrov.

Tieto čísla predstavujú rozsah plánovaného alebo vykonaného prehŕňania, nie nevyhnutne jedinečnú dĺžku celej cestnej siete. Jeden úsek môže byť počas zimy prehŕňaný viackrát.

Zimný operačný plán na sezónu 2025/2026 zabezpečuje externý dodávateľ Marius Pedersen. Zimné obdobie bolo stanovené od 31. októbra 2025 do 31. marca 2026.

Poprad: dôležitejší je počet zásahov než dĺžka siete

Poprad patrí medzi mestá, kde zimnú údržbu výrazne ovplyvňuje poloha pod Tatrami. V dostupných údajoch sa pri sezóne 2024/2025 uvádzali konkrétne výkony:

• 1 446 kilometrov prepluhovaných komunikácií,
• 3 679 kilometrov posypu,
• 2 381 kilometrov pluhovania s posypom,
• 413 ton posypovej soli,
• 232 ton inertného materiálu.

Tieto čísla nepredstavujú dĺžku popradských ciest. Ide o súčet výkonov, takže jeden úsek sa mohol započítať viackrát.

Práve preto je pri mestách s častým snežením vhodné sledovať nielen počet kilometrov ciest, ale aj:

• počet prejazdov techniky,
• množstvo spotrebovanej soli,
• počet hodín pohotovosti,
• počet dní so snežením,
• počet opakovaných zásahov na prioritných trasách.

Dopravné nehody: mesto nemožno hodnotiť iba podľa okresu

Počet dopravných nehôd môže byť zaujímavým doplnkovým údajom, ale sám o sebe neukazuje kvalitu zimnej údržby.

Polícia často publikuje štatistiky podľa okresu alebo kraja. Okres pritom zahŕňa mesto, okolité obce aj cesty mimo zastavaného územia. Nie je preto správne napísať, že všetky nehody v okrese sú nehodami v meste alebo že súvisia so snehom.

Za rok 2024 bolo v Prešovskom kraji evidovaných 2 114 dopravných nehôd. Zahynulo pri nich 34 účastníkov, 130 bolo ťažko zranených a 797 ľahko zranených. Alkohol bol zistený pri 209 nehodách.

Pre férové porovnanie zimnej údržby by bolo potrebné vybrať iba nehody:

• od novembra do marca,
• počas sneženia, poľadovice alebo mrznúceho dažďa,
• na miestnych komunikáciách,
• v zastavanom území mesta,
• na úsekoch, ktoré spravuje mesto.

Bez tejto filtrácie môže mať veľké mesto viac nehôd iba preto, že má viac obyvateľov, vozidiel a tranzitnej dopravy.

Kde vodiči hodnotia údržbu najhoršie?

Jednotný oficiálny slovenský rebríček miest podľa spokojnosti vodičov so zimnou údržbou nie je verejne dostupný. Google recenzie nie sú vhodným podkladom na takéto porovnanie, pretože väčšinou hodnotia mesto alebo mestskú organizáciu ako celok, nie konkrétnu zimnú sezónu.

Ak má vzniknúť rebríček spokojnosti vodičov, mal by byť založený na vlastnej ankete. Pri každom meste treba uviesť:

• počet respondentov,
• obdobie prieskumu,
• presné znenie otázok,
• či odpovedali vodiči, chodci alebo obyvatelia všeobecne,
• či sa hodnotila hlavná cesta, sídlisko alebo celá samospráva.

Navrhované hodnotenie môže vyzerať takto:

KritériumVáhaRýchlosť odhrnutia hlavných ciest25%Stav vedľajších ulíc a sídlisk20%Stav kopcovitých úsekov20%Chodníky a zastávky15%Komunikácia mesta počas kalamity10%Celková spokojnosť vodičov10%

Takýto výsledok by bolo vhodné pomenovať napríklad Index zimnej údržby 2026. Nemal by sa označovať za oficiálne hodnotenie, pokiaľ ho nevykoná nezávislá agentúra alebo verejná inštitúcia.

Čo rozhoduje o nákladoch?

Najväčší vplyv majú:

• dĺžka cestnej siete,
• počet chodníkov a schodov,
• rozloha mesta,
• počet mestských častí,
• kopcovitý alebo horský terén,
• počet mostov a kritických úsekov,
• rozsah MHD,
• počet dní so snežením,
• spotreba posypových materiálov,
• počet zásahov na rovnakých úsekoch,
• počet pracovníkov a mechanizmov v pohotovosti.

Mesto s malým počtom obyvateľov môže mať vysoký náklad na jedného človeka, ak musí udržiavať rozsiahlu sieť komunikácií. Naopak veľké mesto môže mať vysoký celkový rozpočet, ale nižší náklad na obyvateľa.

Najdôležitejšie závery

Košice majú z dostupných údajov jednu z najvyšších samostatne uvedených položiek zimnej údržby – približne 4,5 milióna eur. Zabezpečujú údržbu na viac než 700 kilometroch komunikácií.

Bratislava má najväčší rozsah udržiavanej plochy. Ide o viac než 4,4 milióna m² ciest a takmer 1,45 milióna m² chodníkov. K dispozícii má 68 sypačov a 145 ručných pracovníkov podľa zverejnených údajov.

Žilina vychádza v tejto vzorke najvyššie pri orientačnom prepočte na obyvateľa aj kilometer ciest, ale jej suma zahŕňa širšiu komplexnú údržbu a nie iba zimné pluhovanie.

Zvolen ukazuje, že aj menšie mesto môže na zimnú údržbu minúť viac než 700-tisíc eur. Ružomberok zabezpečuje údržbu viac než 90 kilometrov ciest a 63 kilometrov chodníkov s rozpočtom približne 400-tisíc eur.

Najvyššie náklady preto automaticky neznamenajú najhoršiu údržbu. Pri porovnaní treba sledovať, koľko kilometrov a štvorcových metrov mesto udržiava, koľko má pracovníkov a mechanizmov a koľkokrát musia technické služby počas zimy vyraziť do terénu.

Metodická poznámka

Údaje v článku pochádzajú z verejne dostupných mestských rozpočtov, operačných plánov, oficiálnych mestských webov a policajných štatistík. Jednotlivé sumy však nie sú vždy úplne porovnateľné.

Najväčšie rozdiely vznikajú preto, že mestá používajú rôzne kategórie:

• samostatná zimná údržba,
• letná a zimná údržba spolu,
• údržba komunikácií,
• technické služby,
• údržba ciest a chodníkov,
• skutočné čerpanie,
• schválený rozpočet alebo plánovaná suma.

Preto treba pri každom čísle sledovať nielen sumu, ale aj rok, typ rozpočtu a rozsah služieb, ktoré suma zahŕňa.