Voľby sa blížia a s nimi prichádza aj obdobie, keď sa z televíznych obrazoviek, mobilov a sociálnych sietí valí nekonečný prúd správ. Každý deň nový konflikt. Nová hádka. Nové rozdelenie na tých správnych a nesprávnych. Zdá sa, akoby celá krajina stála na okraji priepasti a od výsledku jednej diskusie závisel osud vesmíru.
Ľudia sa kvôli tomu prestávajú rozprávať. Hádajú sa pri rodinnom stole. Urážajú sa na internete. Niekedy dokonca začnú nenávidieť človeka, s ktorým pred pár rokmi bez problémov sedeli pri jednom pive.
A pritom sa stačí na chvíľu pozrieť von z okna.
Nech už zajtra vyhrá ktokoľvek, tráva bude rásť len vtedy, ak zaprší. A ak nezaprší, nepomôže jej ani ten najlepší program, ani najlepšie slogany.
Bača niekde pod Tatrami bude ráno rozmýšľať nad tým, či bude mať dosť sena pre svoje ovce. Gazda bude sledovať oblohu a čakať, či príde dážď. Včelár bude dúfať v priaznivú jar. Ovocinár sa bude obávať mrazov.
A mama z Bratislavy bude cez víkend premýšľať nad tým, kam vezme deti, aby videli živé ovce, kone alebo kravy a na chvíľu zabudli na obrazovky mobilov.
To sú veci, ktoré sprevádzajú ľudský život celé stáročia.
Nie televízne debaty.
Nie statusy na sociálnych sieťach.
Nie predvolebné slogany.
Keď sa človek trochu zamyslí, zistí zvláštnu vec. Väčšina z nás chce úplne rovnaké veci. Chceme zdravé deti. Chceme mať strechu nad hlavou. Chceme mať prácu. Chceme mať pokoj. Chceme, aby sa ľuďom okolo nás darilo.
A nad tým všetkým stojí príroda, ktorá sa nikoho nepýta, čo si myslí a koho podporuje.
Dážď nerozlišuje názory.
Vietor nefúka len jednej skupine ľudí.
Slnko nevychádza iba pre tých, ktorí majú rovnaké presvedčenie.
Príroda je možno poslednou vecou, ktorá nám pripomína, akí sme si v skutočnosti podobní.
Možno by sme si preto každé ráno a každý večer mali namiesto ďalšej hádky prečítať niečo dôležitejšie. Niečo, čo sa naozaj dotýka našich životov.
Napríklad či bude dosť vody pre polia.
Či príde prvý sneh na Slovensko.
Či budú mať v horách pastviny dostatok trávy.
Či bude úroda.
Či bude cez víkend pekne, aby rodiny mohli vyraziť do prírody podľa aktuálnej predpovede na víkend.
Či sa blíži dážď, ktorý možno zachráni vyschnuté lúky, čo vidno na radare zrážok.
Či bude zajtra počasie priať výletom, farmárom, turistom aj ľuďom pracujúcim vonku podľa predpovede na zajtra.
Pretože keď raz vypneme televízor, odložíme telefón a zavrieme sociálne siete, zostanú tu veci, ktoré tu boli dávno pred nami a budú tu aj dlho po nás.
Hora.
Lúka.
Les.
Ovce na pasienku.
A obloha, na ktorú sa človek pozerá už tisíce rokov s rovnakou nádejou.
Že zajtra bude dosť slnka.
Dosť dažďa.
Dosť trávy na horských pasienkoch.
Dosť sena na zimu.
A že deti z miest budú mať stále kam vyraziť pozrieť sa na svet, ktorý nevzniká na obrazovke, ale pod otvoreným nebom.
A možno aj trochu viac pokoja medzi ľuďmi.
Súvisiace články